Správne rozhodnutia nebývajú vždy populárne


autor: redakce
publikováno: 22.11.2012

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o advokácii z dielne Ministerstva spravodlivosti. Pretože o niektorých zmenách, ktoré priniesla, sa začína diskutovať aj u nás, redakcia BA sa logicky zaujímala o dôvody, ktoré k nim viedli. O novom znení sme sa rozprávali s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Tomášom Borecom. 

Schválená novela zákona o advokácii obsahuje aj predĺženie koncipientskej praxe z troch na päť rokov. Ukázalo sa v praxi, že tri roky sú na výchovu „hotového“ advokáta příliš krátka doba?

Správne rozhodnutia nebývajú vždy populárne, čo bol aj prípad tohto zákona v časti, ktorá sa týka predĺženia koncipientskej praxe. Museli sme však k tomuto kroku pristúpiť v reakcii na poznatky o vzdelanostnej úrovni koncipientov a tiež vzhľadom na nízku kvalitu absolventov právnických fakúlt. Žiaľ, zo škôl vychádzajú aj nepripravení absolventi. Vieme pritom, že mnohí advokáti ich potom využívajú len na rutinnú administratívu a zanedbávajú ich vzdelávanie. A takýto koncipienti sa potom stanú advokátmi. Jednak majú problémy nájsť si klientov, a ak si aj klientov nájdu, je otázne, či im vedia poskytnúť kvalifikované právne služby. Pritom nehovorím len o zastupovaní v civilných veciach, ale napríklad aj o ex offo obhajobe v trestnom konaní. Žiaľ, ocitli sme sa v situácii, že za takéhoto právneho a faktického stavu nebolo v silách Slovenskej advokátskej komory garantovať kvalitu nových advokátov.

Ďalšou novinkou je, že advokát bude môcť vychovávať maximálne troch koncipientov. Stali sa aj na Slovensku problémom  čisto formálni „školitelia“ s viac jako desiatimi koncipientami?

To je správna otázka. Nemalo by totiž zmysel bez ďalšieho len predĺžiť koncipientsku prax. Ak sa totiž advokát svojmu koncipientovi nevenuje, je v zásade jedno, či u neho bude sedieť tri alebo päť rokov. Preto sme prijali opatrenia, ktoré eliminujú čisto formálny prístup k vzdelávaniu koncipientov. Obmedzenie počtu koncipientov na advokáta je len jedným z nich. Ďalším opatrením je, že prijímať a vzdelávať koncipientov bude môcť len ten advokát, ktorý už sám má aspoň trojročnú advokátsku prax. Ak má advokát odovzdávať koncipientovi svoje skúsenosti, logicky, musí naj­prv tieto skúsenosti ako advokát získať.

Najviac však prekvapilo zavedenie tzv. denného výkazu praxe advokátského koncipienta, do ktorého bude každý deň školiteľ zaznamenávať všetky úkony, kterými koncipienta poveril. Nepôjde len o formalitu, ktorá všetkým znepríjemní život? Alebo očakávate zlepšenie kvality koncipientskej praxe?

Úprava je zameraná predovšetkým  na ochranu koncipientov, aby mali garantované, že sa počas praxe budú učiť remeslu, chodiť na pojednávania, pripravovať podklady k zmluvám a podobne. Teda, že nebudú robiť päť rokov poštárov, poprípade riešiť len jeden typ právnej agendy.

Inšpiratívna je aj novinka možnosti pozastavenia výkonu advokácie advokátovi, ktorý do troch mesiacov nezaplatí uloženú peňažnú pokutu či náklady disciplinárneho riadenia (pozn. red.: v ČR kárného řízení).

Boli také prípady a práve preto, aby sa neopakovali, sme pristúpili k takémuto riešeniu.

Naopak, podľa novely bude možné dva najťažšie disciplinárne tresty, pozastavenie výkonu advokácie a vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo advokátskych koncipientov, podmienečne odložiť až na tri roky. Čo si sľubujete od tejto novinky?

Disciplinárne senáty budú mať vďaka tomu širší priestor pri zohľadňovaní špecifík jednotlivých disciplinárnych deliktov. Vytvárame tým predpoklady, aby mohli byť uložené sankcie čo najprimeranejšie a najspravodlivejšie.

Bola pre vás inšpiráciou česká úprava, keď ste do novely zákona presadili vznik odvolacej disciplinárnej komisie (pozn. red.: v ČR odvolací kárné komise)?

Môžem potvrdiť, že českú úpravu sme si pri príprave návrhu novely slovenského zákona podrobne preštudovali.

Prečo novela odobrala konferencii (pozn. red.: v ČR sněmu) právo stanoviť výšku príspevku na činnosť SAK a priamo ho zakotvila do zákona s tým, že sa bude rovnať „jednej tretine priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR danej Štatistickým úradom SR za 1. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka“? Bude sa príspevok na činnosť SAK zvyšovať alebo znižovať?

Otázka príspevku bola vždy veľmi citlivo vnímaná a bol to aj zdroj určitého napätia. Prijatím nového pravidla sa stanovilo jasné valorizačné pravidlo priamo do zákona, vďaka čomu sa vytvorí v advokátskej samospráve viac priestoru na riešenie reálnych problémov a menej priestoru pre konflikty. Výška príspevku bude pravidelne valorizovaná, respektíve devalorizovaná, v závislosti od vývoja výšky priemernej mzdy. (Pozn. red.: výše příspěvku na činnost SAK je od roku 2010 stanovena na 221 eur, tedy přibližně na 5500 Kč.)